Chov

Chov bígla nie je veľmi náročný, ale určitú starostlivosť potrebuje. Toto stredne veľké plemeno je vhodné chovať v byte. Potrebuje kontakt s majiteľom a ľuďmi, pretože má spoločenskú a priateľskú povahu. Do koterca nie je vhodný, ale páčilo by sa mu aj v domčeku so záhradou. Na priestor nie je náročný. Stačí mu pelech na pokojnom mieste bez prievanu v blízkosti ľudí. Najradšej by však bol v posteli s páničkom.

Bígl je vhodnejší pre aktívnych ľudí. V minulosti počas lovu prešiel dlhé vzdialenosti, a aj keď sa dnes chová skôr ako spoločenské plemeno, vyžaduje každý deň dlhšie prechádzky. Na prechádzkach si treba dať pozor, pretože keď sa uňho prebudí lovecký inštinkt, môže na niekoľko hodín odbehnúť. Preto je dôležité v rámci výcviku naučiť psa na privolanie. Okrem prechádzok môže majiteľ vybiť energiu psovi aj rôznymi športmi, ktoré psíka bavia. Pre bígla je vhodné napríklad agility.

Chov bígla vyžaduje aj starostlivosť o srsť, uši, zuby a oči. Aj keď má krátku srsť, pokiaľ sa chová celoročne v byte môže pĺznuť počas celého roka. Niekedy je nutné častejšie vysávanie bytu a miest, kde má pes prístup. Čiastočne s pĺznutím pomôže pravidelné česanie. Česaním sa zachytí viac chlpov na kefe a menej ich spadne na zem alebo posteľ. Taktiež sa prekrví koža a srsť bude viac vyživovanejšia. Pri kontrole očí a uší nesmie byť prítomný žiadny výtok alebo sčervenanie. Kúpať by sa mal psík iba výnimočne a so psím šampónom.

Pre bígla je dôležitá kvalitná výživa v primeranom množstve. Dospelý pes by mal denne prijať 2-3% krmiva z optimálnej živej hmotnosti, pokiaľ je kŕmený metódou BARF. Z tohto množstva predstavuje 50-60 % mäso, 20-30 % kosti a 20-30 % prílohy. Mäso, kosti aj prílohy by sa mali pravidelne striedať, aby sa zabezpečila pestrá strava a príjem všetkých potrebných vitamínov a minerálnych látok. Ak psík začne priberať, na čo sú bígle náchylné, množstvo krmiva sa upraví na 1,5-2 % a podáva sa mäso s nižším obsahom tuku.

Chovateľská stanica používa na krytie iba vhodné psi a sučky, ktoré sú pravidelne kontrolované. Preto šteniatka s rodokmeňom z kvalitnej chovateľskej stanice sú zdravšie a dedičné choroby sa vyskytnú ojedinele.